pokiaľ sa silou mocou netlačil do funkcií a do strany, tak ten chrbát zase až tak ohýbať nemusel

ako sa to vezme - kto fandil reformám ("reformám") z roku 1968 a robil si nejaké nádeje, tak po r. 1970 nielenže neohol chrbát, ale sa doslova plazil po zemi (mentálny obrat o 180°) - a táto mentalita našich rodičov a prarodičov tu žiaľbohu ostala v kolektívnej DNA

Pánbožko - súhlasím, stačilo s rovným chrbtom držať hubu a krok, s rovným chrbtom iné hovoriť doma a iné na pred ľudmi, odstáť si s rovným chrbtom radu na hajzlák a úplne vyrovnaný si užiť dovolenku na Zemplínskej šírave.

Po 1968om sa normalizácia dotkla hlavne komunistov, ktorých ako to "čo je kolísavé a oportunistické" vyhodili zo strany a z lepších zamestnaní. Bežný človek, ktorý sa neangažoval v politike chodil do práce stále rovnako.
Rovnako ako v monsterprocesoch v 50. rokoch v drvivej väčšine vešali jedni komunisti druhých.
Ja neobhajujem normalizáciu, kultúrne a spoločensky narobila veľké škody, z niektorých sme sa nespamätali dodnes, ale bežnej working class populácii, ktorá nemala potrebu písať absurdné drámy, hrať nekonformnú hudbu alebo mať prístup k iným zdrojom informácií než oficiálnym zase až tak nevadila. Stačilo im že majú prácu, nie sú hladní a dostanú mladomanželskú pôžičku.

ale to nie je o 68, takí sme my slováci, je to naša stratégia ako prežiť, rovnaký druh správania bol za rakúska uhorska, komunizmu aj teraz.